Je fascinujúce, aké silné dokáže byť to malé, nenápadné vnútorné napätie, ktoré sa ozve vždy, keď urobíme niečo „inak“. Keď povieme niekomu nie. Keď si dovolíme oddych. Keď neplníme očakávania rodiny. Akoby sme stále nosili v hlave tichý hlas: „Čo si o tom pomyslia?" "Čo na to povedia?“
A pre ženy po štyridsiatke to býva ešte silnejšie. Roky sme boli zvyknuté fungovať pre druhých – pre deti, partnera, rodinu, prácu. Naučili sme sa prispôsobovať, byť „dobré“, tiché, spoľahlivé. No zrazu príde obdobie, keď cítime, že potrebujeme viac priestoru, viac pravdy, viac seba. A práve vtedy sa začne ozývať strach z toho, čo povedia ostatní. Že nás nepochopia. Odsúdia. A to najmä tí najbližší – rodičia, súrodenci, svokrovci.
Lenže ak má byť život po štyridsiatke pokojnejší, hlbší a autentickejší, je nevyhnutné naučiť sa jednu kľúčovú vec: pustiť potrebu byť schvaľovaná.
Prečo nás názor rodiny tak veľmi ovplyvňuje?
Vyrastali sme v prostredí, kde bolo schválenie rodiny často meradlom hodnoty. Ako deti sme potrebovali uznanie, aby sme prežili emocionálne aj prakticky.
A tak sme sa naučili prispôsobovať. Problém je, že tento vzorec si nesie mnoho žien aj v dospelosti. Hoci už máme vlastné domácnosti, vlastné deti, vlastné životy, stále nás dokáže rozhodí nevinná poznámka typu:
„Myslíš, že je to správne?“
„Takto sme to nikdy nerobili.“
„To si mohla urobiť inak.“
A zrazu máme pocit, že sme zlyhali. Ale pravda je úplne iná: nezlyhávame. Len sa meníme. Dospeli sme. A dospelosť už nie je o poslušnosti. Je o slobode.
Ako prestať riešiť, čo si myslia iní? Krok po kroku.
1. Uvedom si, že názory iných hovoria o nich – nie o tebe.
Keď niekto kritizuje tvoje rozhodnutie, často reaguje zo svojho strachu, zvyku alebo nepochopenia. Nie je to hodnotenie tvojej osobnosti. Je to odraz ich vlastného sveta.
2. Buď v súlade sama so sebou.
Čím jasnejšie vieš, prečo robíš to, čo robíš, tým menej ťa rozhodia cudzie komentáre. Keď stojíš pevne vo vlastnom presvedčení, nepotrebuješ potvrdenie zvonku.
3. Prijmi, že nie každý ti porozumie.
A to je v poriadku. Ľudia nemusia chápať tvoju cestu, aby si ju mohla kráčať. Porozumenie nie je podmienkou lásky.
4. Prestaň sa ospravedlňovať za svoje voľby.
Ženy sa často vysvetľujú viac, než je potrebné. Krátka, jasná veta je úplne dosť: „Takto to potrebujem.“
5. Cvič si „mikroodvahy“.
Malé kroky, ktoré budujú veľkú slobodu: povedať svoj názor nahlas, odmietnuť niečo zdvorilo, vybrať si podľa seba, nie podľa očakávaní. S každým malým činom si buduješ vnútornú silu.
6. Nedávaj iným moc nad svojím pocitom hodnoty.
Sebahodnota je tvoja. Nie je prenajímateľná. A už vôbec nie na základe cudzích komentárov.
Čo sa stane, keď prestaneš riešiť názory iných?
Začneš dýchať ľahšie.
Prestanú ťa rozhodovať malé poznámky.
Získaš viac energie pre seba a pre to, čo miluješ.
Vzťahy sa paradoxne zlepšia – pretože prestaneš byť v nich napätá.
A najmä: získaš pocit vnútornej slobody, ktorý ženy po štyridsiatke často hľadajú celý život.
To, čo si myslia iní, je ich svet. Ale žiť tvoj život môžeš len ty.