Z pohľadu človeka ide o pomerne bolestivý a domnievam sa, že nezvratný stav rozpadu ega.
O rozpade ega už zazneli mnohé slová, mnohé texty vypovedali o tomto zvláštnom procese.
Len v krátkosti sa zmienim, že na začiatku tohto procesu stojí zážitok smrti. Nie skutočnej
fyzickej malej smrti, ale zážitok veľkej duchovnej smrti. Mnísi túto veľkú smrť volajú tiež
umrieť sebe. Tejto téme sa budem venovať podrobnejšie inokedy. Po tomto zážitku nasleduje
postupné rozpadávanie sa všetkého pevného vo vnútri človeka. Nastáva rozpad jeho
myšlienkových vzorcov, štruktúr myslenia, cítenia a prežívania, rámcov, ktoré udržiavajú
stabilný obraz seba. K rozpadu dochádza pozvoľne, bez vynakladania akéhokoľvek úsilia.
Spočiatku ide o bolestivý proces a to z dôvodu sebazáchovy ega. Zjednodušene povedané, ego
sa bráni proti vlastnému zániku. Je to pochopiteľné. Totižto, vo svojej definícii má zahrnutú
funkciu vyčleňovania seba od okolia. Teda, čím pevnejšie sú hranice osobnosti, tým viac
rozumieme sebe, tomu kto sme a čo chceme. Po transcendentálnom zážitku dochádza
k priepustnosti hraníc. Domnievam sa, že tento stav je pokračovaním vývinových fáz človeka,
ktoré popisuje aj psychológ Erik Erikson. Podľa neho, ak nemáme zvládnutú predchádzajúcu
vývinovú fázu, nie je možné prejsť do ďalšej fázy. Týchto fáz popísal osem. Ak by som
nadviazala na jeho teóriu, povedala by som, že existuje ešte jedna fáza a tou je práve rozpad
vybudovaného a stabilného sebaobrazu. Ak však máme nespracované témy na ktorejkoľvek
vekovej úrovni, budeme sa k ním opakovane vracať, až kým nebudú plne vyliečené
a uvoľnené. Carl Gustav Jung hovoril o tieňoch, ktoré je potrebné inegrovať. Posledná fáza
vývoja osobnosti z môjho pohľadu nie je Integrita vs. Zúfalstvo, ako uvádza Erikson, ale
Rozpad osobnosti a Odovzdanie sa. Po túto poslednú fázu sa človek usiluje vlastnou vôľou,
čelí mnohým prekážkam a výzvam, ktoré je potrebné naplniť, či už cestou uvedomenia alebo
cestou utrpenia.
V poslednom štádiu vývinu osobnosti sa udeje niečo, čo azda nikto počas svojho života
nepredpokladá. Celý život usilujeme o pevnosť a stabilitu a zrazu sa máme Odovzdať? Pre
silné ego je to nepredstaviteľný akt. No existuje Vyššia vôľa, ako vôľa ega. Je to sila, ktorou
sme všetci priťahovaní k Tvorcovi všetkého. Jeho vôľa preberá v určitom momente
zodpovednosť za dané stvorenie. V tejto fáze (nezávisle na čase a priestore) sa uplatňujú iné
zákony, ako vo svete ega. Tieto zákony nepodliehajú schémam ani systému, ktorý má
tendenciu dovtedy vťahovať ego späť k nevyriešeným témam a tým pútať jeho pozornosť. Vo
fáze Odovzdania sa nie je odpor a nie sú ani prekážky. A čo je výsledkom toho stupňa rastu?
Je to Absolútne Bytie. Ale o tom nabudúce...
